Oddity- podivnosť- zvlášnosť
rituál
mantra
sediment
pohyb
priezor
vertikála
horizont
V momente keď vlaky prešli a už nie je v čo dúfať, zotrvačnosť nesie vieru k
výkonu. Herec farby a života je pravdivejší v porovnaní s výhrou bezstarostných
dní. Nehybné hodiny. Zmysel je uveznený v rigidnej forme času a Martin vesluje
oproti. Podniká plavbu v potopenom člne na ceste za sebapoznaním a
zabudnutím. Sprítomňuje mantru a mení okamih na rituálnu večnosť.
Komplexný rámec Matinovho premýšlania o obraze tvorí životná skůsenosť,
história abstrakcie, umenia a ľudstva. Chuť, chtíč, sila a plač ho spevádzajú ako
motor milovaného a nevyhnutného fyzického pohybu. Dynamika a repetitívnosť
gesta sa usadila hlboko v sedimente vrstiev jeho plátien. Jedným zo základných
motívov pohybu prítomného v maľbách na výstave Oddity je fyzická námaha,
práca a bolesť s ňou spojená. Vertikály a horizontály redukujú prostriedky hier s
limitmi vizualizácie stúpavých, posúvavých a klesavých trajektórii života. Martin
chápe jeho cyklickosť. Svetlé farby ohraničuje indigo, utramarín a čerň - prázdnota
predchádza naplneniu. V jeho maľbe a mysli nestoja opozitne, skôr sa podmieňujú
navzájom, sú “rubom a lícom” tej istej mince s rovnakou nominálnou hodnotou.
Autor obrazmi teleportuje našu pozornosť do bezčasia a necháva nás prenikať
vrstvami hmoty. Môžeme sledovať pohyb v jemných farebných nuansách. Vedú
našu pozornosť večnými horizontmi na hranu povedomej spolupatričnosti koreňov
putujúceho praľudstva a chladnej, bezodnej reality kozmického nebytia. Uprostred
hlbokých vrstiev jedného z obrazov požiera matériu vanta black. Ako čierna diera
koncentruje viditeľnú hmotu na okrajoch horizontu udalostí a necháva nás sa
prepadnúť ďalej do tmy. Dá sa považovať za istý druh priezoru, ktorý je tiež
zásadným motívom výstavy. Maliar obraz rámcuje paradoxnou prekážkou a
usmerňuje nás nazerať dovnútra skrze okno von. Hľadíme na nekončiaci priestor, a
predsa do seba. Sme sami proti večnosti. Subjektívna optika sa skrze proces
maľby stáva univerzalizovanou skúsenosťou na hrane rituálnej spomienky. Jej
ambientná naliehavosť napovedá, že je alternatívou obchodu s pozornosťou
generatívneho prostredia sociálnych sietí. Neponúka rýchlu dávku dopamínu ale
sprítomnenie v zastavení. Nabáda k spirituálnej ceste za predobrazom všetkých AI
vytvorených pozadí.
Matoušek nás pozýva skúmať hlbiny špecifickej kolektívnej pamäti stojacej
na základoch rituálu, impresionizmu a abstraktného expresionizmu. Neposkytuje
trasu, cenu cesty ani názov destinácie. Toto pozvanie nepodmieňuje etika ani
pohostinnosť, len vstup. To, ako sa v obrazoch budeme cítiť je už na nás…
Samuel Kollarik
Výstavu ODDITY můžete navštívit až do 8. listopadu v ME GA Říčany, Stará radnice, Masarykovo náměstí.
Also check out other Arts events in Prague, Literary Art events in Prague.
|
