Srdečne Vás pozývame na komentovanú prehliadku výstavy s autorom a kurátorkou výstavy.
Štefan Balázs sa zaoberá poznávaním máp a topografických zobrazení známych lokalít, no aj takých, ktoré poznajú len odborníci, archeológovia. Na to nás odkazujú názvy jeho diel, ktorých základy vychádzajú z názvov zaniknutých miest (Glian, Soldov na Liptove, Avaris, Pyramesse), viackrát zničených, znovuosídlených a premenovaných (Ninua, Edessa, Nisibis, Nagar) alebo jednoducho imaginárnych, ako sú Neviditeľné mestá Itala Calvina (Cloe, Armilla, Eusapia, Bersabea) alebo území,
krajov, ktoré existujú len na starých mapách. Čím viac má, podľa Balázsa, mesto názvov, tým viac civilizačných vrstiev ho utvára, a to sú motívy, ktoré vo svojich prácach ukladá, vrství, vpisuje. Aj ich
názvy môžu znieť v zmenenej intonácii odlišne, preto aj on názvy svojich malieb utvára ako novotvary (Alinak, Erebtum, Harad). Civilizačné vrstvy sa aj na jednom mieste môžu líšiť, v čase sa mení ich obyvateľstvo, spoločenské zriadenie, jazyk, náboženstvo.
Sú to vymyslené štruktúry mestských pôdorysov, kruhy v kruhoch, sústredené kruhy, pravouhlé siete, zvislé, vodorovné obdĺžniky, koncentrované, vkladané, alebo sú to siete – šachovnice, či sústredené kruhy a segmenty kruhov, pletence sietí, siete kruhov, ktoré sú v cykle skladaných a krčených maliebobjektov
predmetom procesu skladania a nachádzania novej tvarovej variability.
Gabriela Garlatyová
prof. Štefan Balázs, ArtD., akad. mal. (1958, Podbrezová)
Po absolvovaní Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave na Katedra maliarstva (1979 – 1985), u prof. E. Lehotskej a doc. F. Stoklasa, pôsobil v Rimavskej Sobote, kam sa aj s rodinou presťahoval keď mal 12 rokov.
Štúdium na VŠVU počas trvania totalitného štátu bolo poznačené ideologickými požiadavkami režimu, ale aj drilom klasických remeselných maliarskych zručností a neumožňovalo v plnej miere
venovať sa slobodnej tvorbe. V tomto období maľoval expresívne figurálne a krajinárske kompozície zo života na Gemeri, ale postupne svoj program zameral na mytologické a biblické témy, ich citácie a parafrázy v znakovej maľbe, ktorá bola typická pre obdobie prvej vlny postmodernej maľby na Slovensku, ktorá sa u nás objavuje na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia. V tejto súvislosti jeho tvorbu objavila a pomenovala kurátorka a historička Alena Vrbanová, pôsobiaca v Štátnej galérii (dnes Stredoslovenská galéria) v Banskej Bystrici, kde sa neskôr stala jej riaditeľkou a ako mladá kurátorka sa svojimi výstavnými aktivitami zapojila do najdôležitejšieho diania v slovenskom umení.
Vrbanová po revolúcii odborne vykreovala profilovú inštitúciu v stredoslovenskom kraji, ktorá výstavami a akvizíciami mapovala aj lokálne umenie v konfrontácii so širším kontextom.
Š. Balázs mal v SG prvú autorskú výstavu v roku 1991 a druhú v roku 2001, ktorú kurátorsky pripravila Gabriela Garlatyová, o.i. editorka jeho troch autorských katalógov, do ktorých prispeli A. Vrbanová, Jiří Valoch, Richard Gregor, Eva Kapsová a Zuzana Labudová.
Pracovne pôsobil v Banskej Bystrici od roku od 1995 na Katedre výtvarnej tvorby, Fakulte humanitných vied na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, v rokoch 2004 – 2008 bol vedúcim
Katedry VT.
V rokoch 2000 – 2003 absolvoval doktorandské štúdium na Vysoke škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Rudolfa Sikoru, akad. mal., v období, kedy sa už venoval geometrickej
konceptuálnej maľbe.
Na docenta habilitoval v roku 2005 na VŠVU v Bratislave a od roku 2008 pôsobil ako docent na Akadémii umení v Banskej Bystrici, v rokoch 2009 – 2011 bol prodekanom FVU AU.
Na AU v Banskej Bystrici obhájil inauguračnú prednášku a v roku 2023 bol vymenovaný za profesora prezidentkou republiky SR Zuzanou Čaputovou.
Od 2023 pôsobí ako profesor na Akadémii umení v Banskej Bystrici na Katedre maľby. Žije v Rimavskej Sobote.
|
