Dospievajúci mládenec Riško je maliar mnohých oslovujúcich obrazov. Jeho hendikep je jeho pomocníkom pri prekonávaní rôznych prekážok. Jeho pocity na plátne zdobia domácnosti, firmy, galérie, kaviarne a mnohé iné budovy. Tento uzatvorený malý chlapec k tomuto potreboval iba malú iskru. Nikdy na to všetko nebol sám. Osud, Boh, náhoda to zariadila tak že tú osudnú iskričku mu podala mamka aj arteterapeutka Anka Košičanová z novo vytvoreného centra Mariah.
Toto sa celé začalo v roku 2019. Nikto netušil že takáto maličkosť v ňom prebudí umeleckú dušičku. Začiatok bol ťažký pre chlapca, ktorý nechcel zaboriť nohy do bazénu s vrchnákmi. Keď sa tak ale stalo a podarilo sa mu to jeho mamka začala rozprávať jeho príbeh. Už len jeho príchod na arteterapiu bol veľký pokrok. Každým sedením sa začal spoznávať s novými materiálmi, prostriedkami a s terapeutkou. Z hrania rozprávky Tri prasiatka a vlk sa podarilo preniesť emócie na plátno, kde mu to dalo inšpiráciu na svoje prvé precítenie. Od týchto prvých pokrokov prešlo pár rokov. Za ten čas sa Riško spoznával viac a viac s prostredím, v ktorom začal pracovať.
Jeho oči predstavovali zrkadlá jeho sveta, každá farba zase iný pocit, inú myšlienku. Rôzne techniky, hudobné nástroje, voľnosť pri práci ho začala meniť na iného človek. Riško začal žiť. Po druhom roku návštevy sa začal pomaly ukazovať jeho osobitný umelecký štýl maľovania. Tak ako aj mnohé deti a ľudia s autizmom trpia senzivitou na rôzne bežné veci aj Riško trpel na pre nás bežné hluky a veci. Takéto arteterapie mu pomohli prekonať svoj strach z mnohých hlučných zvukov, nepríjemných povrchov a prírodných javov. Napríklad ako búrka, silný vietor, vrtačka, kosenie trávy a mnoho iných. Vďaka svetovej pandémií sa začal prejavovať aj v pohodlí domova. S pomocou svojej mamky a vytvorením maliarského prostedia aj doma začal nachádzať nové techniky s vlastnými nápadmi. Podpora celej jeho rodiny vrátane brata Patrika a otca Jána ho nadchla a dodala mu odvahu naďalej pokračovať s umením, aj keď už nie vo svojom veľmi komfortnom prostredí.
S využitím svojej kreativity a pocitov sa stal šéfom svojich rúk. Všetko, čo sa dialo za oknom, čo započul alebo zacítil premenil na diela, ktoré vyjadrovali určitý okamih a pocit. Zrazu premenil obyčajné farby s plátnom na myšlienky, ktoré slovami nedokáže vyjadriť. Postupne pridával vlastné podpisy do každého svojho diela. Či už to bol jeho reálny podpis, novo namiešaná farba alebo prilepenie špagátu či polystyrénu, vždy tam musel vložiť kúsok seba. Jeho inšpiráciou je nekonečná špirála pocitov, myšlienok a prírody, ktoré poháňajú jeho ruky pri tvorení ďalších diel. Takéto emotívne tvorené diela oslovili nie jedného človeka. Títo ľudia sa začali spájať s ďalšími a Riško dostal popularitu medzi novými ľuďmi.
Má svojich fanúšikov na fb a Instagrame Galéria Riškových obrazov. Začali sa organizovať rôzne výstavy, vernisáže a aukcie. V roku 2023 dosiahol svoj doteraz najväčší úspech v medzinárodnej súťaži Zlatá ruža Lidice za dielo „Moje milované brezy“. Toto dielo dostalo svoj názov podľa jeho pocitov na balkóne pri pohľade na strom pred bytovkou. Aktuálne si už Riško prešiel pubertou, kedy sú veľké obavy, že sa u takýchto ľudí ich dar vytratí. Pretože sa v takomto období môžu stratiť získané zručnosti. Ale nestalo sa tak a pokračuje ďalej vo svojej tvorbe a rozšírovaní nových techník vo svojom umení. Samozrejme sú veci, ktoré na sebe pravdepodobne nikdy nezmení. Tam patrí jeho veľká, ale za to krátka záľuba pre určité veci. Dá sa to nazvať aj jeho etapami. Kedysi to bolo zvonenie zvonov, zbieranie kinder vajíčok s čokoládou, časté otváranie minerálok kvôli zvuku bubliniek no a dnes to sú balóny a ich nafukovanie. Až dodnes sa Riško teší z ohlasov na jeho diela a z radosti, ktoré dodávajú svojim majiteľom. Je vidieť, že jeho porucha a zároveň dar je povzbudením pre mnohé deti s autizmom. Ľudia ako je Riško sú často odsudzovaní, no mnohí si neuvedomujú, aké nádherné dary v sebe takýto ľudia schovávajú. V nich je naša budúcnosť v rôznych oblastiach kreatívneho sveta. Chce, aby aj ostatní ľudia pochopili, že sme si všetci seberovní.
Vernisáž výstavy: 16.9.2025 o 17:00
Trvanie výstavy: do 7.10.2025, sprístupnená podľa programu Výmenníka Wuppertálska
You may also like the following events from Výmenníky:
