Výstavný projekt je reprízou expozičného výstupu dvojročnej vedecko-výskumnej činnosti skúmajúcej život a dielo košického výtvarníka Elemíra Halásza-Hradila, doposiaľ vnímaného okrajovo, ako málo progresívneho modernistu, ktorý sa radí medzi klasikov ranej moderny. Maliarska tvorba Halásza-Hradila sa formuje na prelome 19. a 20. storočia a podstata jeho východísk spočíva v nasledovaní odkazu plenérovej maľby nasiaknutej postimpresionistickými tendenciami a stredoeurópskym luminizmom. Výskum života a tvorby Elemíra Halásza-Hradila začal v roku 2021 nadobudnutím kontaktov na jeho priamych potomkov, ktorí desaťročia starostlivo uchovávali umelecké diela po svojom „dědečkovi“, ako ho láskavo nazývajú vnuk žijúci v Prahe a vnučka žijúca v Budapešti. Vďaka veľkej ochote a dôvere rodiny mohol vzniknúť rozsiahly expozičný a publikačný projekt, ktorý verejnosti predstavil aj menej známe, či neznáme diela a doposiaľ verejne neprezentované dokumentačné materiály. Výstava je koncipovaná ako odraz života človeka v čase meniacich sa geopolitických štruktúr a kultúrnych vplyvov. V roku 2023 si Východoslovenská galéria v Košiciach symbolicky pripomenula 150. výročie narodenia tohto významného košického výtvarníka a pedagóga. Halász-Hradil – narodený v monarchii a neskôr prispôsobujúci sa spoločenským zmenám, od priameho zážitku s prvou svetovou vojnou, rozpadu monarchie, cez vznik nového Československého štátu – bol sám človekom týchto neľahkých časov, ktorých príbehy sú vyrozprávané v jeho výtvarnej tvorbe.
Elemír Halász-Hradil sa narodil v roku 1873 v Miškovci. Rôzne okolnosti spojené s geopolitickými zmenami na začiatku 20. storočia ho priviedli do Košíc, kde sa nakoniec usadil a žil až do svojej smrti v roku 1948. Halász-Hradil bol v Košiciach vychýreným a vyhľadávaným portrétistom. Získal aj niekoľko oficiálnych zákaziek od mesta Košice, napríklad pre mesto vytvoril reprezentatívne portréty mešťanostov, či panoramatickú maľbu mesta Košice z východnej strany, ktorá dodnes zdobí priestory radnice Starého mesta. Osobnosť Halásza-Hradila bola úzko prepojená s kultúrnym životom mesta. Pôsobil aj ako pedagóg, svoj talent odovzdával žiakom v Suchom mlyne, ktorý dnes poznáme pod názvom Rotunda na Zbrojničnej ulici. Tam mal aj svoj ateliér, do istej doby spolu so svojím kolegom Ľudovítom Csordákom. Halászove-Hradilove diela sa často vyskytovali na rôznych skupinových výstavách, najmä v medzivojnovom období vo Východoslovenskom múzeu, kde mal aj samostatnú výstavu. V roku 1908 dokonca vystavoval na veľkej Uhorskej výstave v Londýne, ktorá prezentovala viaceré výtvarné druhy a anglickej verejnosti predstavila umeleckú a úžitkovú produkciu z Uhorska. Talentovaný výtvarník sa narodil ako Elemír Hradil. Jeho otec Václav Hradil pochádzal z Čiech a matka Magdolna bola rakúskeho pôvodu. V roku 1902 sa Hradil uchádzal o finančnú podporu vo forme štipendia grófa Andrássyho. Jeho priatelia mu poradili, aby si zmenil priezvisko tak, aby znelo viac „maďarsky“. K priezvisku Hradil si preto pridáva viac maďarsky znejúce „Halász“. Vďaka Andrássyho štipendiu sa Halászovi-Hradilovi podarilo absolvovať študijnú cestu do Paríža, kde pobudol v rokoch 1902 – 1903. O svojom parížskom pobyte sa zmieňuje aj vo svojich memoárových denníkoch. Opisuje v nich svoje dojmy a pocity z Paríža ako kultúrnej metropoly, ale aj zážitky z akademického prostredia. Z jeho vlastných slov vyplýva, že cítil a zmýšľal veľmi nacionálne a hrdo sa hlásil k uhorskej štátnej príslušnosti.
Vo svojich spomienkových denníkoch Halász-Hradil opisuje aj zážitky z prvej svetovej vojny. Nakoľko bol do vojny povolaný ako frontový maliar, mal priamu skúsenosť s jej hrôzami a prešiel takmer všetky bojiská v Európe. Ako zdatný umelec mal za úlohu dokumentovať spustošenú krajinu, pochody vojsk, vojenské ubytovne, či iné vojenské operácie a udalosti. Zaujímavé je, že do kresieb a malieb vytvorených počas vojny, Halász-Hradil nevnáša akúkoľvek emóciu. Diela z tohto obdobia majú vyslovene dokumentačný charakter a zachytávajú reálne udalosti. V roku 1918 boli jeho frontové kresby vystavené vo Vojenskom múzeu vo Viedni a získal za ne ocenenie Radu Rytierskeho Kríža Františka Jozefa. Táto listina je súčasťou rozsiahlej písomnej pozostalosti autora, ktorú sa rodina v roku 2022 rozhodla darovať do Dokumentačného centra Východoslovenskej galérie a spolu s osobnými denníkmi a ďalšími archívnymi materiálmi je súčasťou expozície.
Tvorba Elemíra Halásza-Hradila predstavuje zaujímavú syntézu umeleckých štýlov. Tá najviditeľnejšia je v prijatí postimpresionistických tendencií a secesnej štylizácie. Z umelecko-historického hľadiska vytvoril Halász-Hradil tie najzásadnejšie diela na prelome 19. a 20. storočia, resp. do roku 1918. „Dlhé“ 19. storočie malo pre Halásza-Hradila priaznivé podmienky a vytvorilo viaceré príležitosti pre jeho umelecký vývoj. Ten sa začal ešte koncom 19. storočia pobytmi v umeleckých kolóniách v Nagybányi a Szolnoku. Kolónie v tom čase navštevovali progresívne zmýšľajúci umelci z rôznych kútov Európy a boli mentálne vyhradení voči strohému akademizmu. Práve v kolóniách vytvoril Halász-Hradil svoje vzdušné „impresionistické“ krajiny slnečného svetla a tieňa. Umelecké kolónie dali umelcom možnosť tvoriť slobodne a vyzdvihovali sa v nich diskusie o modernom umení. Boli to kozmopolitné centrá umenia a kultúry. Svoje ďalšie štúdiá si doplnil už v spomínanom Paríži, ďalej v Mníchove a Budapešti. Halász-Hradil bol svetobežníkom, ktorého dnes môžeme vnímať cez jeho odkaz stredoeurópskej identity. Človek, ktorý sa narodil v habsburskej monarchii, prežil jej rozpad, zobudil sa do nového štátneho útvaru a zomiera v roku komunistického prevratu.
- Miroslav Kleban (VSG)
·
Kurátor: Miroslav Kleban
Dátum a čas: 16. 7. 2025 o 17:00
Trvanie výstavy: 17. 7. – 5. 10. 2025
Miesto: Bethlenov dom, Dolná 141/8, Banská Bystrica
Vstup zdarma
Zriaďovateľom Stredoslovenskej galérie je Banskobystrický samosprávny kraj.
You may also like the following events from Stredoslovenská galéria / Central Slovak Gallery:
Also check out other
Food & Drink events in Banska Bystrica.
