Meno profesorky Šimkovej je neodmysliteľne späté s divadelnou kritikou a s Divadelnou fakultou VŠMU, kde viac než pol storočia formovala generácie absolventiek a absolventov a patrila medzi výrazné osobnosti v medzinárodnom teatrologickom kontexte.
V Čitárni súčasnej literatúry si presne rok od jej odchodu, 15. októbra, pripomenieme „čo v nás vďaka nej pretrváva a rozvíja sa ďalej“. Počas spomienkového večera privítame troch hostí, ktorých s ňou spájala nielen divadelná profesia, ale aj priateľstvá a spoločné študentské roky. O jej živote a diele sa budeme rozprávať s prekladateľkou Elenou Flaškovou, teatrologičkou Janou Wild a s režisérom Ľubomírom Vajdičkom.
Elena Flašková vyštudovala francúzštinu a nemčinu a pôsobí ako umelecká prekladateľka z týchto jazykov. V roku 1975 absolvovala FFUK - odbor prekladateľstvo – tlmočníctvo- francúzština – nemčina. Od roku 1989 vyučuje na Vysokej škole múzických umení francúzsky jazyk. Do roku 2018 bola vedúcou Katedry jazykov. Momentálne pôsobí na Katedre réžie a dramaturgie, kde vyučuje francúzsku literatúru a vedie prekladateľský seminár. Za svoju prekladateľskú tvorbu bola ocenená Prémiou Slovenského literárneho fondu (za preklad Používanie slov Nathalie Sarrautovej, za Hry Valèra Novarinu a za preklad z nemčiny Čárymáryfučpunč Michaela Endeho). Je nositeľkou francúzskeho štátneho vyznamenania Rytier umenia a literatúry.
Jana Wild vyštudovala divadelnú a filmovú vedu na VŠMU v Bratislave. Bola redaktorkou v Encyklopedickom ústave SAV, odbornou pracovníčkou v Národnom divadelnom centre a od 1997 prodekankou Činohernej a bábkarskej fakulty Vysokej školy múzických umení. Od roku 1991 bola aj kolegyňou profesorky Šimkovej v odbore na VŠMU. Zaoberá sa najmä Shakespearom. Napísala viacero monografií, editovala medzinárodné shakespearovské zbierky, príležitostne píše o slovenskom divadle. Pre svojho otca literárneho kritika zostavila Festschrift Osemdesiat Jozefovi Bžochovi (Petit Press 2006). Pre svojho syna napísala knihu nonsensov medzi karnevalom a dada Mámenia a preliezačky pre „dospi a detelých“ (Európa, 2017). Do jej knižných projektov pre radosť pribudla aj zbierka Divadelná veda ako cesta pre Soňu Šimkovú.
Ľubomír Vajdička absolvoval vysokoškolské štúdium na Divadelnej fakulte VŠMU v odbore divadelná veda. Od roku 1968 získal angažmán v Divadle Slovenského národného povstania (dnes Slovenské komorné divadlo) v Martine. V Martine spolu so scénografom Jozefom Cillerom vytvorili rad inscenácií hier slovenskej a ruskej klasiky. Od roku 1983 pôsobí v Slovenskom národnom divadle ako režisér, pričom hosťuje najmä v Čechách. Okrem iného režíroval aj mnohé televízne inscenácie a prekladá hry z francúzštiny, ruštiny, nemčiny. Od roku 1986 pôsobil na VŠMU ako pedagóg na katedre réžie a dramaturgie, získal akademický titul docent a titul profesor.
Also check out other Workshops in Zilina.
|
