Daniel Fischer ▪ Vladimír Havrilla ▪ Jozef Jankovič
&
Nikola Áronová ▪ Veronika Nina Bohušová ▪ dzive ((Slavomíra Ondrušová, Ivana Šáteková a Natália Jarembáková) ▪ Ďuro Balogh ▪ Lukáš Freytag ▪ Eniac ▪ Jozef Gľaba ▪ Han Donau ▪ Hedviga M. Gutierrez ▪ Edita Hajdu ▪ Adrián Hnát ▪ Filip Horník ▪ Katarína Hutníková ▪ Katarína Chlebničanová ▪ Barbora Idesová ▪ Matej Ilčík ▪ Katarína Ilkovičová ▪ Rado Javor ▪ Emília Jesenská ▪ Tomáš Klepoch ▪ Andrej Kolenčík ▪ Miloš Kopták ▪ Maria Kralovič ▪ Ivana Krištofovičová ▪ Ján Kurinec ▪ Peter Ličko ▪ Terezia Lomnická ▪ Martin Luciak ▪ Zsolt Lukács ▪ Petra Lukovicsová ▪ Dávid Marcin ▪ Martina Masarovičová ▪ Matúš Maťátko ▪ Matje! ▪ Marta Matus ▪ Kateřina Morgenstein ▪ Mária Nerádová ▪ Daniela Olejníková ▪ Ové Pictures (Michaela Čopíková a Veronika Obertová) ▪ Noemi Rácz ▪ Kris Sagan ▪ Broňa Schragge ▪ Katarína Schwartz ▪ Martin Schwartz ▪ Viliam Slaminka ▪ David Soboň ▪ Kristína Soboň ▪ Silvia Szaboová ▪ Andrea Sklepek Šafaříková ▪ Zuzana Šebelová ▪ Boris Šíma ▪ Lenka Šturmankinová ▪ Karolína Uherčíková ▪ Ján Vajsábel ▪ Matúš Vizár ▪ Bianka Tőrők ▪ Lucia Žatkuliaková
—
A čo keby sme o digitálnej ilustrácii tentoraz premýšľali inak, než len ako o „kresbe v počítači“? Keby sme odstúpili od rastrov, pixelov, ditheringu, aliasingu, kompresných artefaktov, low-polov? A pokúsili sa len zachytiť ten proces, keď sa premýšľanie o príbehoch začalo meniť nielen nástrojmi, ale keď sa rozhýbal celý priestor, v ktorom ich ukladáme? Veď už to zďaleka nie sú len „papierové“ knihy a časopisy zarovnané v knižniciach. Pribúdajú webtoony, ilustrované stories, e-knihy, newslettery, digitálne magazíny...
Pritom digitálna ilustrácia bola dlho (a nielen v slovenskom priestore) vnímaná ako „niečo menej“. Menej ako maľba štetcom či perom. Menej ako airbrush. Menej ako lept, drevoryt aj linoryt. Nečudo. Ako sa zmieriť s tým, že z procesu zmizne všetko „fyzické“ a podklad sa zmení na súbor dát, algoritmus či workflow? Mnohým hlava nebrala, ako sa dá udržať v takomto prostredí originalita. A k tomu tá dráždivá zmena umelca či umelkyne – z tých, čo pohybom ruky tvoria veľké gesto – na operátorov*ky systémov.
Zdalo sa, že to nemôže prejsť.
A predsa sa – od Skatchpad.u cez Blender po Adobe Illustrator, Photoshop a Midjorney – digitálna ilustrácia postupne stala samozrejmosťou.
Nikdy nebola a nie je iba niečím, čo urýchľuje tvorbu samotnú a jej transport ku grafikom a k tlači. Je autonómna, produkuje vlastnú filozofiu, mení svoj výrazový jazyk. Dokáže sa prispôsobiť potrebám čitateľov od tých najmenších až po seniorov. Búra bariéry – otvára priestor možností aj autorom či autorkám, ktoré nemajú prístup k tradičným technikám. Stala sa súčasťou digitálnej kultúry, toho úžasného zrýchlenia nášho sveta.
Núti nás zastaviť sa v ňom... a len tak sa pozerať.
V priestore TOTO! je galéria sa stretla viac než päťdesiatka slovenských ilustrátoriek a ilustrátorov, ktorí tvoria (aj) digitálnou formou. Sú spojení generačne, vydavateľstvami, nosičmi... všetkým, na čo si len spomeniete. Tento svet je bohatý, farebný a rôznorodý. Totálny biotop, čo pulzuje v rýchlom tempe, premieňa sa a reaguje na množstvo podnetov.
Od 11. 12. 2025 do 12. 2. 2026 v TOTO! je galéria na Moskovskej 29 v Bratislave.
—
Výstavu z verejných zdrojov podporili:
Bratislava – Staré Mesto
Bratislavský samosprávny kraj
—
Ďakujeme:
Galériu finančne podporila rodina Cebecauerová
—
Partner výstavy:
ASIL – Asociácia ilustrátorov Slovenska
